Elektronika
Elektrónky alebo tranzistory? Odkiaľ sa berie „teplý“ zvuk
Stručne: Elektrónkový zosilňovač naozaj môže znieť inak ako tranzistorový. Nie je v tom však mágia, ale tri merateľné veci: vyššie skreslenie nízkych rádov, hlavne druhej harmonickej, mäkké orezanie pri preťažení a najmä vysoká výstupná impedancia, ktorá s impedanciou reproduktora tvorí delič napätia a mení frekvenčnú odozvu o jednotky decibelov. Keď sa v slepom teste vyrovnajú hlasitosti, nič sa neoreže a reproduktor má rovnú impedanciu, rozdiely sa väčšinou stratia. Elektrónka nie je lepšia ani horšia, je to iný nástroj: menej výkonu, viac tepla a údržby, krásny vzhľad a zafarbenie, ktoré sa niekomu páči. Ak ju chceš, postav k nej reproduktor s vysokou citlivosťou a rovnou impedanciou.
Obsah článku:
- Krátka história
- Ako zosilňuje elektrónka a ako tranzistor
- Prvý dôvod „tepla“: druhá harmonická
- Druhý dôvod: mäkké orezanie
- Tretí a najväčší dôvod: výstupná impedancia
- Výstupný transformátor
- SET a push-pull
- Výkon a účinnosť
- Teplo, životnosť, cena a údržba
- Čo hovoria slepé testy
- Elektrónkový predzosilňovač a tranzistorový koncový
- Reproduktor, ktorý elektrónke sedí
- Kedy ktoré
- Na zapamätanie
- Malý slovník
Krátka história
V roku 1904 si John Ambrose Fleming dal patentovať vákuovú diódu, sklenenú banku s rozžhaveným vláknom a kovovou doskou. Prúd ňou tiekol len jedným smerom. O dva roky neskôr pridal Lee de Forest medzi vlákno a dosku tenkú mriežku a vznikla trióda, prvá súčiastka, ktorá vedela slabý signál zosilniť. Elektrónky potom na pol storočia ovládli rádiá, telefónne linky, kiná, gramofóny aj prvé počítače.
V decembri 1947 predviedli John Bardeen, Walter Brattain a William Shockley v Bellových laboratóriách prvý tranzistor. Za objav dostali v roku 1956 Nobelovu cenu. Tranzistor bol malý, lacný, nepotreboval žhavenie a takmer sa neopotreboval. V 60. a 70. rokoch vytlačil elektrónky z väčšiny domácej techniky.
Prvé tranzistorové zosilňovače však neboli dokonalé. Niektoré mali výrazné prechodové skreslenie, teda chybu v mieste, kde sa pri koncovom stupni striedajú kladná a záporná polovica vlny. Tak vzniklo spojenie „tranzistorový zvuk“ ako nadávka. Dnešné tranzistorové zosilňovače tieto chyby nemajú, ale povesť zostala. Od 80. a 90. rokov zažívajú elektrónky návrat, hlavne v hi-fi a v gitarových zosilňovačoch. Veľkú úlohu v tom zohrali japonskí nadšenci jednoduchých zosilňovačov s jedinou triódou, o ktorých bude reč nižšie.
Ako zosilňuje elektrónka a ako tranzistor
Oba robia v podstate to isté: slabý signál ovláda veľký prúd zo zdroja. Predstav si vodovodný kohútik. Ruka na kohútiku sa pohne len málo a s malou silou, ale prúd vody sa zmení veľmi. Zosilňovač je kohútik, ktorý hudba otáča tisíckrát za sekundu.
Elektrónka
- Katóda je rozžhavená, preto z nej unikajú elektróny. Odtiaľ to žhavenie a oranžové svetielko.
- Anóda má vysoké kladné napätie, bežne 200 až 450 V, a elektróny k sebe priťahuje.
- Mriežka medzi nimi má malé záporné napätie. Keď sa jej napätie trochu zmení, výrazne sa zmení prúd elektrónov k anóde.
Elektrónka teda pracuje s vysokým napätím a malým prúdom. Reproduktor chce opak: nízke napätie a veľký prúd. Preto elektrónkový koncový zosilňovač takmer vždy potrebuje výstupný transformátor, ktorý to prevedie.
Tranzistor
Tranzistor je kúsok kremíka s tromi vývodmi. Pri bipolárnom tranzistore malý prúd do bázy ovláda veľký prúd z kolektora do emitora. Pri tranzistore MOSFET to robí napätie na hradle. Tranzistor zvládne veľké prúdy pri nízkom napätí, takže reproduktor môže budiť priamo, bez transformátora.
Moderné zosilňovače oboch druhov používajú zápornú spätnú väzbu: časť výstupu sa vracia na vstup a zosilňovač si sám opravuje chyby. Tranzistorové zosilňovače jej majú veľa, preto majú skreslenie tisíciny percenta a takmer nulový výstupný odpor. Mnohé elektrónkové zosilňovače, hlavne jednoduché, majú spätnej väzby málo alebo žiadnu. Odtiaľ pochádza väčšina rozdielov, o ktorých je tento článok.
Prvý dôvod „tepla“: druhá harmonická
Každý zosilňovač trochu skresľuje. K tónu, ktorý do neho pošleš, pridá jeho násobky, takzvané harmonické. K tónu 440 Hz pridá 880 Hz (druhá harmonická), 1 320 Hz (tretia) a tak ďalej.
Trióda má prevodovú charakteristiku blízku parabole. Takéto zakrivenie vytvára hlavne druhú harmonickú, ktorá je presne o oktávu vyššie. Oktáva je najľúbeznejší interval v hudbe, preto ju ucho ľahko „schová“ do tónu. Výsledok sa často opisuje ako plnší, sýtejší alebo teplejší zvuk. Vyššie harmonické, napríklad siedma či deviata, už k tónu nesedia a znejú drsne. Tie vznikajú najmä pri tvrdom orezaní a pri prechodovom skreslení.
| Zosilňovač | Typické skreslenie (THD) pri strednom výkone | Prevažujú |
|---|---|---|
| SET s triódou, bez spätnej väzby | okolo 0,5 až 5 % | 2. harmonická |
| Elektrónkový push-pull so spätnou väzbou | okolo 0,1 až 1 % | 3. harmonická |
| Dobrý tranzistorový (trieda AB alebo D) | pod 0,01 až 0,05 % | rôzne, ale veľmi slabé |
| Basový reproduktor pre porovnanie | okolo 0,3 až 3 % pri hlasnom hraní, v base aj viac | 2. a 3. harmonická |
Hodnoty sú orientačné, presné čísla závisia od konkrétneho zapojenia a výkonu. Posledný riadok je dôležitý: aj samotný reproduktor skresľuje rádovo rovnako ako SET. Skreslenie 1 % s prevahou druhej harmonickej je často ťažko počuteľné. Výskum Earla Geddesa a Lidie Lee ukázal, že číslo THD veľmi zle predpovedá, ako rušivo skreslenie znie. Ucho viac trápi niekoľko desatín percenta vysokých harmonických ako niekoľko percent druhej.
Druhý dôvod: mäkké orezanie
Každý zosilňovač má strop. Keď ho hudba prekročí, vrcholy vlny sa „odrežú“. Tranzistorový zosilňovač so silnou spätnou väzbou hrá čisto až po samý strop a potom reže ostro, ako keď narazíš autom do steny. Vzniká veľa vysokých harmonických a zvuk je zrazu tvrdý a drsný.
Elektrónka sa k stropu blíži postupne, skreslenie rastie pomaly, ako keď auto pred stenou pribrzdí. Krátke špičky, napríklad úder bubna, preto zaokrúhli a ucho to vníma menej rušivo. Preto 8 W elektrónkový zosilňovač často znie hlasnejšie, ako by si od 8 W čakal. Gitaristi z tejto vlastnosti dokonca urobili súčasť zvuku.
Pre hi-fi z toho plynie jednoduchá vec: pri porovnávaní zosilňovačov ani jeden nesmie orezávať. Ak porovnávaš preťažený tranzistor s preťaženou elektrónkou, elektrónka vyhrá, ale nie preto, že je lepšia. Tranzistor jednoducho mal mať viac výkonu. Viac o výkone je v článku Koľko wattov naozaj treba.
Tretí a najväčší dôvod: výstupná impedancia
Toto je najmenej známa a zároveň najväčšia príčina rozdielov. Každý zosilňovač má na výstupe akoby malý odpor v sérii s reproduktorom. Volá sa výstupná impedancia.
- Tranzistorový zosilňovač: zvyčajne 0,01 až 0,1 Ω.
- Elektrónkový push-pull so spätnou väzbou: zvyčajne 0,5 až 2 Ω.
- SET bez spätnej väzby: často 1 až 4 Ω, niekedy aj viac.
Výrobcovia to často udávajú ako činiteľ tlmenia: menovitá impedancia reproduktora delená výstupnou impedanciou. Tranzistor má činiteľ tlmenia 100 až 1 000, SET pri 8 Ω okolo 2 až 8.
Reproduktor však nemá stálu impedanciu. Basový menič má na rezonancii vrchol, výhybka pridá ďalší hrb pri deliacej frekvencii a medzi nimi impedancia klesá takmer na odpor cievky. Výstupná impedancia zosilňovača a reproduktor tvoria delič napätia, presne ten istý, aký poznáš z článku o reproduktorových kábloch. Kde má reproduktor vysokú impedanciu, dostane takmer celé napätie. Kde nízku, väčšia časť sa stratí na výstupe zosilňovača.
Výpočet: o koľko sa zmení odozva
Delič napätia: napätie na reproduktore = napätie zosilňovača × Z / (Z + Zout). V decibeloch: 20 × log(Z / (Z + Zout)). Z je impedancia reproduktora pri danej frekvencii, Zout výstupná impedancia zosilňovača.
Vezmi reproduktor, ktorého impedancia sa mení od 3,2 Ω do 30 Ω, a SET s výstupnou impedanciou 3 Ω:
- pri 30 Ω: 20 × log(30 / 33) = −0,8 dB,
- pri 3,2 Ω: 20 × log(3,2 / 6,2) = −5,7 dB,
- rozdiel: 4,9 dB.
Ten istý výpočet pre ďalšie zosilňovače:
| Výstupná impedancia | Pri 30 Ω | Pri 3,2 Ω | Zvlnenie odozvy |
|---|---|---|---|
| 0,05 Ω (tranzistor) | −0,01 dB | −0,13 dB | 0,12 dB |
| 1 Ω (elektrónka so spätnou väzbou) | −0,28 dB | −2,4 dB | 2,1 dB |
| 3 Ω (SET) | −0,8 dB | −5,7 dB | 4,9 dB |
Zvlnenie o 2 až 5 dB v širokých pásmach je jasne počuteľné. Pre porovnanie: rozdiely okolo 0,5 dB v širokom pásme sa v slepých testoch už dajú zachytiť. Zmena nie je náhodná, sleduje krivku impedancie. S naším modelovým reproduktorom SET zdvihne bas okolo rezonancie a pásmo okolo deliacej frekvencie a stlmí oblasť okolo 300 Hz a najvyššie výšky.
Toto je ten „teplý“ zvuk v číslach: trochu bohatší bas okolo rezonancie, trochu ustúpený stred a zaoblené najvyššie výšky. Navyše vyššia výstupná impedancia horšie tlmí basový menič. Jeho celkový činiteľ kvality Qts stúpne a bas je mäkší a dlhší. Pri uzavretej skrini s Qts 0,7 to môže znamenať mierny hrb, pri bassreflexe dlhšie dozvukujúci bas.
Pokus doma: daj medzi tranzistorový zosilňovač a reproduktor výkonový rezistor 2 až 3 Ω, aspoň 10 W. Dostaneš veľkú časť „elektrónkového“ zafarbenia bez elektrónky. Hlasitosť potom treba vyrovnať, inak bude porovnanie nepoctivé.
Výstupný transformátor
Elektrónka chce do záťaže niekoľko kiloohmov, reproduktor má 4 alebo 8 Ω. Transformátor to prevedie podobne ako prevodovka v aute: na jednej strane vysoké napätie a malý prúd, na druhej nízke napätie a veľký prúd. Pomer impedancií je druhá mocnina pomeru závitov, takže z 3 000 Ω na 8 Ω treba pomer závitov asi 19 : 1.
Výstupný transformátor je srdce elektrónkového zosilňovača a často jeho najdrahšia súčiastka. Prináša vlastné obmedzenia:
- Bas: pri nízkych frekvenciách sa jadro môže presýtiť a skreslenie rastie. Lacný transformátor tu stratí dych skôr.
- Výšky: rozptylová indukčnosť a kapacita vinutí obmedzia horný koniec pásma. Dobrý transformátor dosiahne 20 kHz a viac, zlý nie.
- Odbočky: sekundár má často vývody pre 4, 8 a 16 Ω. Reproduktor pripoj na odbočku podľa jeho menovitej impedancie. Nižšia odbočka znamená aj nižšiu výstupnú impedanciu.
- Hmotnosť a cena: transformátor pre 10 W a plný bas váži kilogramy.
Existujú aj zosilňovače bez výstupného transformátora, takzvané OTL. Potrebujú veľa elektrónok zapojených paralelne a najlepšie sa im darí s reproduktormi s vysokou impedanciou. Sú zriedkavé.
SET a push-pull
SET: jedna elektrónka, jednoduchosť
SET (z anglického single-ended triode) má na kanál jedinú koncovú triódu, ktorá zosilňuje celú vlnu. Pracuje v triede A, teda neustále vedie prúd. Typické elektrónky a ich výkon:
- 45: okolo 1,5 až 2 W,
- 2A3: okolo 3 až 3,5 W,
- 300B: okolo 7 až 8 W, legenda z dielní Western Electric,
- 211 alebo 845: 15 až 20 W, ale s anódovým napätím okolo 1 000 V.
SET má najjednoduchšie zapojenie, prevahu druhej harmonickej a najvyššiu výstupnú impedanciu. Jeho transformátorom tečie stály prúd, preto musí mať jadro so vzduchovou medzerou a je veľký a drahý. Výkon je malý a skreslenie s hlasitosťou rýchlo rastie.
Push-pull: dve elektrónky v protitakte
Pri zapojení push-pull pracujú dve koncové elektrónky na striedačku: jedna „tlačí“, druhá „ťahá“. Ich párne harmonické sa v transformátore navzájom vyrušia, takže zostáva hlavne slabšia tretia. Stály prúd sa v transformátore tiež vyruší, jadro môže byť menšie.
Bežné sú elektrónky EL34, KT88, 6L6 alebo EL84. Pár EL84 dá okolo 15 až 17 W, pár EL34 okolo 30 až 40 W, pár KT88 okolo 50 W a viac. Push-pull so spätnou väzbou meria oveľa lepšie ako SET a s bežnými reproduktormi si poradí lepšie. Klasickým príkladom je Williamsonov zosilňovač z roku 1947 alebo Mullard 5-20 z 50. rokov.
| SET | Push-pull | |
|---|---|---|
| Výkon | 1 až 8 W, výnimočne 20 W | 15 až 100 W |
| Skreslenie | vyššie, hlavne 2. harmonická | nižšie, hlavne 3. harmonická |
| Výstupná impedancia | vysoká, 1 až 4 Ω | nižšia, 0,5 až 2 Ω |
| Požiadavky na reproduktor | vysoká citlivosť, rovná impedancia | bežný reproduktor s rozumnou impedanciou |
| Zložitosť | jednoduchý, drahý transformátor | viac súčiastok, párovanie elektrónok |
Výkon a účinnosť
Účinnosť hovorí, koľko z príkonu zo zásuvky sa dostane do reproduktora. Zvyšok je teplo.
- SET v triede A: elektrónka sama premení na výkon okolo 20 až 30 % toho, čo dostane. Keď započítaš aj žhavenie, celok je ešte menej. Stereo 300B si zo zásuvky vezme okolo 100 až 150 W, aj keď práve hrá potichu, a dá 2 × 8 W.
- Elektrónkový push-pull v triede AB: o niečo lepšie, okolo 30 až 50 % bez žhavenia.
- Tranzistor v triede AB: pri plnom výkone okolo 50 až 70 %, v pokoji malý odber.
- Trieda D: 85 až 95 %, takmer sa nezohreje.
Viac o triedach je v článku Triedy zosilňovačov.
Koľko decibelov dá 8 W
Najväčšia hlasitosť na 1 m ≈ citlivosť (dB/1 W/1 m) + 10 × log(výkon vo W). Na 3 m od reproduktora ubudne v bežnej izbe zhruba 5 až 7 dB.
| Citlivosť reproduktora | 2 W | 8 W | 100 W |
|---|---|---|---|
| 84 dB (malý regálový) | 87 dB | 93 dB | 104 dB |
| 90 dB | 93 dB | 99 dB | 110 dB |
| 96 dB (široké pásmo, horna) | 99 dB | 105 dB | 116 dB |
Hudba má špičky o 10 až 20 dB hlasnejšie ako priemer. Pri 84 dB reproduktore a 8 W teda vyjde priemerná hlasitosť pri pohovke len niečo nad 70 dB, a špičky už bude zosilňovač orezávať. Pri 96 dB reproduktore je to o 12 dB viac, čo zodpovedá 16-krát väčšiemu výkonu. Preto sa SET tradične spája s citlivými reproduktormi: širokopásmovými meničmi, hornami a veľkými dvojpásmovkami. Pozri si články Slávne konštrukcie a stavebný denník Needle. Malý 10 cm širokopásmový menič v Needle má však citlivosť skôr priemernú, takže k 2 W SET by som ho nepároval. K 8 W 300B v malej izbe to už ide.
Teplo, životnosť, cena a údržba
Pozor: v elektrónkovom zosilňovači sú napätia 300 až 500 V a pri veľkých triódach aj okolo 1 000 V. Filtračné kondenzátory ich udržia aj dlho po vypnutí. Do zapnutého ani čerstvo vypnutého zosilňovača nesiahaj, pokiaľ nevieš, čo robíš.
- Teplo: koncové elektrónky majú na skle 100 °C aj viac. Zosilňovač potrebuje voľný priestor nad sebou, nepatrí do uzavretej skrinky a na deti a mačky treba dávať pozor.
- Životnosť: koncové elektrónky vydržia rádovo niekoľko tisíc hodín, podľa typu a zaťaženia. Malé predzosilňovacie elektrónky zvyčajne oveľa dlhšie. Opotrebovaná elektrónka stráca výkon, šumí alebo mikrofonuje, teda zvoní pri poklepaní.
- Nastavenie predpätia: mnohé zosilňovače s pevným predpätím treba po výmene koncových elektrónok nastaviť a elektrónky v push-pull kupovať v pároch. Zosilňovače s automatickým predpätím to robia samy.
- Kondenzátory: elektrolytické kondenzátory v zdroji po 15 až 25 rokoch starnú, ako v každej elektronike, len pri vyššom napätí.
- Cena: dobrý výstupný transformátor, sieťový transformátor a vysokonapäťový zdroj sú drahé. Za rovnaké peniaze dostaneš tranzistorový zosilňovač s mnohonásobne vyšším výkonom. Sada koncových elektrónok stojí orientačne od niekoľkých desiatok po niekoľko stoviek eur, pri vzácnych typoch aj viac.
Tranzistorový zosilňovač naopak beží roky bez údržby a trieda D ani nehreje. To nie je argument pre zvuk, ale pre pohodlie.
Čo hovoria slepé testy
Pri porovnávaní zosilňovačov treba splniť tri podmienky. Bez nich je výsledok bezcenný, nech znie akokoľvek presvedčivo:
- Vyrovnaná hlasitosť na desatinu decibela, meraná voltmetrom na svorkách reproduktora. Hlasnejší zosilňovač takmer vždy „znie lepšie“.
- Žiadne orezanie. Hlasitosť musí byť taká, aby ani slabší zosilňovač nedosiahol strop.
- Naslepo a s rýchlym prepínaním, napríklad metódou ABX. Ako na to, je v článku Hi-fi a high-end. Vyskúšať si to môžeš v slepom teste ABX.
Keď sa tieto podmienky dodržia a zosilňovače majú nízku výstupnú impedanciu a malé skreslenie, poslucháči ich v slepých testoch zvyčajne nerozoznajú. Je to opakovaný výsledok od 70. rokov. Rozdiel sa spoľahlivo objaví vtedy, keď sa líši frekvenčná odozva, napríklad práve kvôli výstupnej impedancii, alebo keď jeden zosilňovač orezáva.
To znamená dve veci. Po prvé, SET s 3 Ω výstupom na reproduktore so skákajúcou impedanciou sa odlíšiť dá, a to celkom oprávnene. Nie je to výmysel, je to fyzika. Po druhé, ten rozdiel je zafarbenie, nie vyššia vernosť. Elektrónka nepridáva informáciu, ktorá v nahrávke chýba. Mení odozvu a pridáva harmonické. Ak sa ti to páči, je to úplne v poriadku, len to nazývaj pravým menom.
Zaujímavý je pokus Boba Carvera z polovice 80. rokov. Upravil tranzistorový zosilňovač tak, aby napodobnil prenos konkrétneho elektrónkového zosilňovača vrátane jeho výstupnej impedancie. Redaktori časopisu Stereophile, ktorí v to neverili, ich potom pri počúvaní nevedeli spoľahlivo rozlíšiť. Ukazuje to, že „elektrónkový zvuk“ sa dá opísať meraniami a napodobniť.
Elektrónkový predzosilňovač a tranzistorový koncový
Obľúbený kompromis je elektrónkový predzosilňovač a za ním tranzistorový koncový zosilňovač. Čo sa tým získa a čo stratí?
- Výstupná impedancia prestane byť problém. Koncový tranzistorový zosilňovač drží reproduktor pevne, takže odozva sa nezvlní a bas je tlmený.
- Výkon je dosť aj pre bežné reproduktory s citlivosťou 85 dB.
- Zafarbenie je slabšie. Predzosilňovač pracuje s malým napätím, ďaleko od stropu, takže jeho skreslenie býva desatiny percenta alebo menej. Dobrý elektrónkový predzosilňovač meria takmer neutrálne. Ak hľadáš silné „teplo“, tu ho nedostaneš.
- Pozor na prepojenie: elektrónkový predzosilňovač môže mať výstupnú impedanciu stovky ohmov až niekoľko kiloohmov. Vstup koncového zosilňovača by mal mať aspoň desaťkrát viac, ideálne 47 kΩ a viac, a kábel má byť krátky.
Reproduktor, ktorý elektrónke sedí
Ak si staviaš reproduktor pre elektrónkový zosilňovač, máš v rukách väčšinu výsledku. Platí to dvojnásobne pre SET.
1. Vysoká citlivosť
Cieľ je aspoň 90 dB/1 W/1 m, pre SET radšej 93 dB a viac. Pomôže väčší basový menič s ľahkou membránou a silným magnetom, širokopásmový menič alebo horna na výšky. Daňou býva menej hlbokého basu pri danej veľkosti skrine, to je fyzika, ktorá sa nedá obísť. Pri porovnávaní pozor: citlivosť udávaná pri 2,83 V je pri 4 Ω reproduktore v skutočnosti meraná pri 2 W, nie pri 1 W, takže je o 3 dB „krajšia“.
2. Rovná impedancia
Čím menej impedancia skáče, tým menej zosilňovač s vysokou výstupnou impedanciou zmení odozvu. Nástroje sú tri:
- Zobelov člen: rezistor a kondenzátor v sérii, paralelne k basovému meniču. Vyrovná nárast impedancie, ktorý spôsobuje indukčnosť kmitačky. Výhybka potom pracuje do odporu, ako bola vypočítaná.
- LCR člen na rezonanciu: sériový obvod z cievky, kondenzátora a rezistora paralelne k meniču, naladený na jeho rezonanciu. Potlačí impedančný vrchol, napríklad pri výškovom meniči alebo basovom meniči v uzavretej skrini.
- Výhybka bez hlbokých prepadov: nedovoľ, aby celková impedancia klesla pod zhruba 0,8-násobok menovitej hodnoty. Pri 8 Ω teda nie pod 6 až 6,5 Ω.
Loudsmith má Zobelov člen priamo vo výhybke a zobrazí krivku impedancie celého reproduktora. Pri návrhu pre elektrónku sleduj obe krivky, odozvu aj impedanciu. Ak má impedancia rozptyl napríklad len 6 až 10 Ω, aj SET s 3 Ω výstupom zvlní odozvu len asi o 1,2 dB namiesto takmer 5 dB.
3. Vyššia menovitá impedancia
8 Ω reproduktor je pre elektrónku vďačnejší ako 4 Ω. Pomer výstupnej impedancie k impedancii reproduktora je priaznivejší a transformátory sú často optimalizované na 8 Ω.
4. Pasívne korekcie počítaj so zosilňovačom
Sériové korekčné články, ako v Needle (2,7 Ω ∥ 0,18 mH ∥ 22 µF v sérii s meničom), tlmia hrb tým, že zvýšia impedanciu v danom pásme. Ich účinok závisí od toho, čo je pred nimi. Pri 4 Ω meniči a tranzistorovom zosilňovači stlmí tento článok hrb okolo 2,5 kHz asi o 4,5 dB. So zosilňovačom s výstupom 2 Ω už len asi o 3,2 dB. Ak vieš, že budeš hrať z elektrónky, započítaj jej výstupnú impedanciu do návrhu ako sériový odpor.
Ak ti nejde o elektrónku samotnú, ale o reproduktor, ktorý hrá dobre z čohokoľvek, pozri aj aktívne a pasívne reproduktory. V aktívnom reproduktore je každý menič pripojený priamo k vlastnému zosilňovaču a výstupná impedancia nehrá rolu.
Kedy ktoré
| Situácia | Odporúčanie |
|---|---|
| Chceš neutrálny zvuk, veľa výkonu, žiadnu údržbu | tranzistorový zosilňovač, trieda AB alebo D |
| Bežné reproduktory s citlivosťou 84 až 88 dB | tranzistor; elektrónkový push-pull s aspoň 30 W, ak elektrónku chceš |
| Citlivé reproduktory nad 93 dB, malá izba, tichšie počúvanie | SET je rozumná voľba, ak sa ti páči jeho zafarbenie |
| Chceš vzhľad a atmosféru elektrónky, ale neutrálny bas | elektrónkový predzosilňovač a tranzistorový koncový |
| Staviaš reproduktor pre elektrónku | 8 Ω, vysoká citlivosť, Zobel a LCR, rovná impedancia |
| Chceš len vyskúšať, ako „elektrónka“ zmení tvoje reproduktory | rezistor 2 až 3 Ω medzi tranzistorový zosilňovač a reproduktor, s vyrovnanou hlasitosťou |
Elektrónkový zosilňovač je ako mechanické hodinky. Čas ukazujú menej presne ako lacné digitálky, potrebujú servis a stoja viac. Mnohí ich aj tak milujú pre remeslo, vzhľad a pocit. Je to legitímny dôvod. Len netreba veriť, že ukazujú „pravdivejší“ čas.
Na zapamätanie
- „Teplý“ zvuk elektrónky je merateľný. Tvorí ho druhá harmonická, mäkké orezanie a hlavne vysoká výstupná impedancia.
- Výstupná impedancia mení odozvu podľa reproduktora. SET s 3 Ω výstupom zvlní odozvu bežnej bedne až o 5 dB.
- Pri férovom porovnaní sa rozdiely väčšinou stratia. Vyrovnaná hlasitosť, žiadne orezanie a reproduktor s rovnou impedanciou.
- Elektrónka je zafarbenie, nie vyššia vernosť. Ak sa ti páči, je to v poriadku, len vedz, za čo platíš.
- Pre elektrónku postav citlivý reproduktor s rovnou impedanciou. Tam dostaneš to najlepšie z oboch svetov.
Práve posledný bod je miesto, kde rozhoduješ ty, nie zosilňovač. V Loudsmithe uvidíš citlivosť aj krivku impedancie svojho návrhu a Zobelovým členom ju môžeš vyrovnať ešte predtým, než kúpiš prvú súčiastku.
Malý slovník
- Trióda: elektrónka s katódou, mriežkou a anódou. Najjednoduchšia zosilňovacia elektrónka.
- Pentóda, tetróda s lúčovým zväzkom: elektrónky s ďalšími mriežkami, napríklad EL34 alebo KT88. Majú vyšší výkon a účinnosť.
- Harmonické: násobky základného tónu, ktoré pridá skreslenie.
- THD: celkové harmonické skreslenie v percentách.
- Spätná väzba: časť výstupu sa vracia na vstup a zosilňovač si opravuje chyby.
- Výstupná impedancia: vnútorný odpor zosilňovača v sérii s reproduktorom.
- Činiteľ tlmenia: menovitá impedancia reproduktora delená výstupnou impedanciou zosilňovača.
- Výstupný transformátor: prevedie vysoké napätie elektrónky na nízke napätie a veľký prúd pre reproduktor.
- SET: zosilňovač s jedinou koncovou triódou na kanál, trieda A.
- Push-pull: dve koncové elektrónky v protitakte, párne harmonické sa vyrušia.
- OTL: elektrónkový zosilňovač bez výstupného transformátora.
- Predpätie (bias): pokojové nastavenie elektrónky, od ktorého sa signál „hojdá“ hore a dole.
- Zobelov člen: R a C paralelne k meniču, vyrovnajú nárast impedancie vo výškach.
- LCR člen: obvod, ktorý potlačí impedančný vrchol na rezonancii meniča.
Zdroje: R. O. Hamm, Tubes Versus Transistors: Is There an Audible Difference? (JAES 1973); E. Geddes a L. Lee, Auditory Perception of Nonlinear Distortion (AES Convention 2003); D. T. N. Williamson, Design for a High-Quality Amplifier (Wireless World 1947); M. Jones, Valve Amplifiers (Newnes); D. Self, Audio Power Amplifier Design (Focal Press); F. E. Toole, Sound Reproduction: The Acoustics and Psychoacoustics of Loudspeakers and Rooms (Focal Press); I. G. Masters a D. L. Clark, Do All Amplifiers Sound the Same? (Stereo Review 1987); katalógové údaje elektrónok 45, 2A3, 300B, EL34, EL84 a KT88. Výpočty deliča napätia, korekčného článku a modelová impedancia v grafoch sú vlastné.
Bezplatné nástroje: Plánovač izby · Meranie reproduktora · Slepý test ABX