← Späť na blog

Elektronika

Zosilňovač triedy A, AB alebo D?

· 15 min čítania

Stručne: Písmeno triedy hovorí, ako výstupné tranzistory pracujú, nie ako zosilňovač znie. Trieda A je jednoduchá a čistá, ale väčšinu energie premení na teplo. Trieda AB je osvedčený kompromis, na ktorom stojí väčšina klasických zosilňovačov. Trieda D tranzistory rýchlo zapína a vypína, preto je malá, ľahká a málo hreje. Prvé spínané zosilňovače mali skutočné slabiny a ich zlá povesť bola zaslúžená. Dnešné dobré moduly (Hypex, Purifi, ICEpower) ale merajú tak čisto ako najlepšie zosilňovače triedy AB. Pri výbere viac záleží na výkone, nízkom výstupnom odpore, nízkom šume a na tom, či zosilňovač zvládne tvoj reproduktor, než na písmene.

Obsah článku:

  1. Čo znamenajú písmená
  2. Trieda A: vždy otvorená, vždy horúca
  3. Trieda B a prechodové skreslenie
  4. Trieda AB: klasický kompromis
  5. Trieda D: spínaný zosilňovač
  6. Triedy G a H
  7. Účinnosť v grafe
  8. Príklad: koľko tepla pri 2 × 50 W
  9. Prečo triede D kedysi nikto neveril
  10. Ako merajú dnešné moduly
  11. Teplo, veľkosť, hmotnosť, cena
  12. Čo je dôležitejšie ako trieda
  13. Kedy ktoré
  14. Zosilňovač a stavba reproduktora
  15. Na zapamätanie
  16. Malý slovník

Čo znamenajú písmená

Koncový zosilňovač má na výstupe niekoľko výkonových tranzistorov (alebo elektróniek). Tie fungujú ako kohútiky: podľa slabého vstupného signálu púšťajú do reproduktora silný prúd zo zdroja.

Trieda hovorí, akú časť vlny každý výstupný prvok vedie, teda kedy je kohútik otvorený. Zvukovú vlnu si predstav ako kopček nad nulou a jamku pod nulou. Celá perióda je jeden kopček a jedna jamka.

TriedaČo výstupný prvok vedieJednou vetou
Acelú vlnu, stálekohútik nikdy nezatvorí, tečie aj v tichu
Bpresne polovicu vlnyjeden prvok robí kopčeky, druhý jamky
ABo kúsok viac ako polovicuako B, ale s malým prúdom aj v tichu, aby sa prechod prekryl
Cmenej ako poloviculen vo vysielačoch, na hudbu sa nehodí
Dprvok je buď celkom otvorený, alebo celkom zavretývypínač, ktorý cvaká stotisíckrát za sekundu
G, Hako ABAB, ktoré si podľa hlasitosti mení napätie zdroja

Písmená sú len poradie, v akom sa spôsoby zapojenia pomenúvali. D neznamená „digitálny“. Je to jednoducho ďalšie voľné písmeno po C.

Trieda A: vždy otvorená, vždy horúca

V triede A tečie výstupnými tranzistormi stály kľudový prúd, ktorý je aspoň taký veľký ako najväčší prúd do reproduktora. Hudba tento prúd len trochu zväčšuje a zmenšuje. Tranzistor sa nikdy nevypne a nikdy nemusí „preberať štafetu“ od iného tranzistora. Preto je trieda A z princípu najjednoduchšia cesta k nízkemu skresleniu.

Daň je teplo. Zo zdroja sa odoberá stále rovnaký výkon, či hrá hudba, alebo je ticho. Čo nejde do reproduktora, mení sa na teplo v chladiči. A to najviac práve v tichu.

  • Jednočinná trieda A (jeden prvok, napájaný cez odpor alebo zdroj prúdu) má teoretickú účinnosť najviac 25 % pri plnom výkone.
  • Dvojčinná trieda A (dva prvky proti sebe, push-pull) alebo jednočinná s výstupným transformátorom či tlmivkou má teoretické maximum 50 %.
  • V praxi je to menej, lebo tranzistor nemôže ísť úplne k napätiu zdroja. Pri tichom počúvaní je účinnosť blízko nuly.

Preto majú zosilňovače triedy A obrovské chladiče, ťažké transformátory a pomerne malý výkon. Známy je napríklad 10 W zosilňovač, ktorý v roku 1969 publikoval John Linsley Hood v časopise Wireless World. Dnes ponúkajú triedu A napríklad Pass Labs alebo Accuphase. Mnohé elektrónkové zosilňovače sú tiež v triede A, viac v článku Elektrónky alebo tranzistory.

Účinnosť ideálnej triedy A pri sínusovom signáli rastie priamo s výkonom: η = 50 % × P / Pmax (dvojčinná) alebo 25 % × P / Pmax (jednočinná). Pri desatine plného výkonu je teda dvojčinná trieda A účinná len na 5 %.

Trieda B a prechodové skreslenie

Trieda B rieši teplo jednoducho. Dva tranzistory si prácu rozdelia: horný tlačí prúd do reproduktora počas kopčekov, dolný ho ťahá späť počas jamiek. V tichu netečie nič. Ideálna trieda B dosiahne pri plnom výkone účinnosť π/4, teda asi 78,5 %.

Problém je v odovzdávaní štafety. Bipolárny tranzistor sa začne otvárať až pri napätí okolo 0,6 V medzi bázou a emitorom. Okolo nuly, keď jeden tranzistor končí a druhý ešte nezačal, nevedie poriadne žiadny. Vo vlne vznikne malý „schod“. Tomu sa hovorí prechodové skreslenie (anglicky crossover distortion).

123
Prechodové skreslenie, zjednodušene a zveličene. 1 (sivá): vstupný sínus. 2 (červená): výstup čistej triedy B. V pásme okolo nuly (svetlý pás) nevedie ani jeden tranzistor a vo vlne vznikne plochý schod. 3 (modrá): trieda AB, kde malý kľudový prúd udrží oba tranzistory pootvorené a schod zmizne.

Prechodové skreslenie je zákerné z troch dôvodov:

  • Je najhoršie pri tichom hraní. Schod má stále rovnakú veľkosť, takže pri slabom signáli tvorí väčšiu časť vlny. Bežné skreslenie je naopak najväčšie pri plnom výkone.
  • Tvorí vysoké harmonické. Ostrý zlom vo vlne pridá tóny ďaleko nad pôvodným, a tie ucho vníma ako drsnosť omnoho citlivejšie ako mierne zaoblenie vrcholov.
  • Pri meraní na plnom výkone ho ľahko prehliadneš. Zosilňovač s pekným číslom „0,1 % pri 50 W“ môže mať pri 0,1 W oveľa horšie skreslenie.

Čistá trieda B sa preto v hi-fi takmer nepoužíva.

Trieda AB: klasický kompromis

Trieda AB je trieda B, do ktorej sa pridá malý kľudový prúd, zvyčajne desiatky až zopár stoviek miliampérov. Oba tranzistory sú tak okolo nuly pootvorené a štafetu si odovzdajú plynulo. Schod zmizne alebo sa zmenší na úroveň, ktorú spätná väzba ľahko potlačí.

  • Pri tichom hraní pracuje zosilňovač vlastne v triede A, pri hlasnom v triede B.
  • Účinnosť pri plnom výkone býva v praxi okolo 50 až 70 %, podľa návrhu a záťaže.
  • Kľudový prúd sa musí nastaviť a udržať stály, keď sa tranzistory zohrejú. Na to slúži obvod s tranzistorom pripevneným na chladiči. Príliš malý prúd vráti prechodové skreslenie, príliš veľký zbytočne hreje a pri bipolárnych tranzistoroch môže skreslenie paradoxne zhoršiť. Tejto téme sa podrobne venuje Douglas Self vo svojej knihe o návrhu zosilňovačov.

Na triede AB stojí väčšina integrovaných zosilňovačov a receiverov od 70. rokov dodnes. Dobre navrhnutá trieda AB meria výborne a je to overená, robustná technika.

Trieda D: spínaný zosilňovač

Trieda D na to ide úplne inak. Výstupné tranzistory nikdy nie sú „trochu otvorené“. Sú buď celkom zapnuté, alebo celkom vypnuté. Zapnutý tranzistor má veľmi malý odpor, takže na ňom nie je skoro žiadne napätie. Vypnutým netečie skoro žiadny prúd. V oboch stavoch je súčin napätia a prúdu, teda teplo, malý.

Ako sa z cvakania stane hudba? Najbežnejší spôsob je šírková modulácia impulzov (PWM). Zosilňovač porovnáva hudbu s rýchlou trojuholníkovou vlnou, typicky s frekvenciou niekoľko stoviek kilohertzov. Keď je hudba nad trojuholníkom, výstup sa pripojí na kladné napätie, inak na záporné. Vzniknú obdĺžnikové impulzy, ktorých šírka sleduje hudbu: pri kopčeku sú kladné impulzy široké, pri jamke úzke.

1234
Princíp šírkovej modulácie. 1 (modrá): hudba, tu jedna perióda sínusu. 2 (sivá): rýchla trojuholníková vlna. V skutočnosti je stokrát až tisíckrát rýchlejšia ako hudba, tu je kvôli prehľadnosti spomalená. 3 (zlatá): výstup tranzistorov, ktorý len prepína medzi plným kladným a plným záporným napätím. Kde je hudba vysoko, sú horné impulzy široké. 4 (červená čiarkovaná): priemer impulzov po výstupnom filtri, čo je znova pôvodná hudba.

Za tranzistormi je výstupný filter, zvyčajne cievka a kondenzátor (LC filter) s hranicou niekde medzi 30 a 100 kHz. Ten prepúšťa hudbu a odfiltruje rýchle spínanie. Reproduktor tak dostane hladký signál. Je to podobné ako stmievač so žiarovkou: žiarovka bliká veľmi rýchlo, ale oko vidí len priemerný jas.

Dôležité je, že trieda D je stále analógový zosilňovač. Šírka impulzu sa mení plynulo, nie po krokoch. Niektoré zosilňovače prijímajú digitálny vstup a modulujú priamo z čísel, ale to je iná vec ako samotná trieda D.

Účinnosť dobrých modulov je pri plnom výkone okolo 90 % a viac. Straty vznikajú pri samotnom prepínaní (tranzistor chvíľu prechádza medzi stavmi), v odpore zapnutého tranzistora a v cievke filtra. Aj v tichu sa spína, takže zosilňovač spotrebuje zopár wattov naprázdno.

Triedy G a H

Sú to vylepšené triedy AB, ktoré šetria teplo inak ako spínaním:

  • Trieda G má dve alebo viac úrovní napájacieho napätia. Pri tichom hraní pracuje z nízkeho napätia a stratí málo. Pri špičkách sa na okamih pripojí vyššie napätie.
  • Trieda H mení napätie zdroja plynulo, aby sledovalo hudbu s malou rezervou.

Výsledok zvukovo zodpovedá triede AB, len menej hreje. Používajú sa hlavne vo výkonných profesionálnych zosilňovačoch. Pozor, výrobcovia tieto dve písmená nepoužívajú vždy rovnako a niekde sa zamieňajú.

Účinnosť v grafe

Najlepšie sa triedy porovnajú cez účinnosť, teda aká časť výkonu zo zásuvky skončí v reproduktore. Graf ukazuje, ako sa mení s hlasitosťou. Dôležitý je ľavý okraj: pri bežnom počúvaní ide zosilňovač väčšinu času na pár percent svojho výkonu. Viac o tom, koľko wattov naozaj treba, je v článku Koľko wattov potrebuješ.

0204060801001 %2 %5 %10 %20 %50 %100 %%1234
Účinnosť pri sínusovom signáli podľa výstupného výkonu (vodorovne v percentách plného výkonu, logaritmicky). 1 (sivá): ideálna jednočinná trieda A, najviac 25 %. 2 (červená): ideálna dvojčinná trieda A, najviac 50 %. 3 (modrá): ideálna trieda B, najviac 78,5 %. Skutočná trieda AB je o niečo nižšie, najmä pri malom výkone. 4 (zlatá čiarkovaná): typická trieda D, nie ideálna krivka, ale model s pevnou stratou naprázdno 2 % a stratou úmernou výkonu 8 %. Krivky 1 až 3 sú vypočítané zo vzorcov; skutočné zosilňovače sú vždy o niečo horšie.

Pri 10 % výkonu má ideálna trieda B účinnosť asi 25 %, dvojčinná trieda A 5 % a typická trieda D okolo 80 %. Pri 1 % výkonu, čo je pri tichom večernom počúvaní bežné, sú to asi 8 %, 0,5 % a 30 %. Aj trieda D je pri tichom hraní menej účinná, lebo jej pevná strata naprázdno je vtedy väčšia ako samotný výkon. V absolútnych wattoch je to ale stále málo.

Príklad: koľko tepla pri 2 × 50 W

Zober si stereo zosilňovač s výkonom 2 × 50 W do 8 Ω. Spočítame, koľko tepla vyrobí pri plnom výkone, pri tichom hraní (2 × 1 W) a v tichu.

Špičkové napätie pri 50 W do 8 Ω: U = √(2 × 50 × 8) ≈ 28,3 V, preto zdroj ±28,3 V (ideálne, bez rezervy).
Trieda A dvojčinná: zo zdroja ide stále 2 × Pmax = 100 W na kanál, bez ohľadu na hudbu.
Trieda B: príkon zo zdroja P = (2/π) × Uzdroja × Išpička. Pri plnom výkone (I = 28,3 / 8 ≈ 3,54 A) je to asi 63,7 W, pri 1 W (U = 4 V, I = 0,5 A) asi 9 W na kanál.
Teplo = príkon − výkon do reproduktora.

TriedaTeplo pri 2 × 50 WTeplo pri 2 × 1 WTeplo v tichu
A (dvojčinná, ideálna)100 W198 W200 W
B (ideálna)27 W16 W0 W
AB (skutočná, orientačne)40 až 60 W20 až 30 W5 až 20 W
D (typická, 90 % pri plnom výkone)asi 11 Wasi 2 až 5 Wasi 2 až 5 W

Čo z toho vyplýva:

  • Trieda A hreje najviac v tichu. Ideálna verzia premení na teplo 200 W, aj keď nehrá nič. Skutočný zosilňovač triedy A s výkonom 2 × 50 W potrebuje ešte viac, často 250 až 400 W zo zásuvky celý čas, čo je ako malý radiátor. Preto taký zosilňovač váži 20 až 40 kg, väčšinou kvôli chladičom a transformátoru.
  • Trieda B a AB hreje najviac niekde v strede. Ideálna trieda B má najväčšie straty pri asi 40 % plného výkonu, a to 4/π² × Pmax, teda asi 20 W na kanál. Na to sa navrhuje chladič.
  • Trieda D má pri 2 × 50 W teplo okolo 11 W, desaťkrát menej ako trieda A. Vystačí si s hliníkovou doskou namiesto rebrovaného chladiča.

Hodnoty pre skutočnú triedu AB a D sú orientačné. Závisia od kľudového prúdu, rezervy napätia, zdroja a konkrétneho návrhu.

Prečo triede D kedysi nikto neveril

Myšlienka spínaného zosilňovača je stará, opísaná bola už v 50. rokoch. Prvé pokusy predávať ju v 60. rokoch, napríklad stavebnica Sinclair X-10, ale technicky nevyšli: vtedajšie tranzistory spínali pomaly a skreslenie bolo veľké. Lacné a dostatočne rýchle tranzistory MOSFET prišli až neskôr a trieda D sa masovo rozšírila okolo prelomu tisícročí. Prvá generácia mala skutočné problémy, ktoré nadšenci počuli a merania potvrdili:

  • Odozva závislá od reproduktora. Výstupný LC filter je ladený na určitú záťaž, napríklad 8 Ω. Reproduktor ale nie je stály odpor, jeho impedancia sa s frekvenciou mení. Ak spätná väzba brala signál pred filtrom, filter zostal mimo kontroly. Do vysokej impedancie mohol mať vo výškach zdvih o niekoľko dB, do nízkej naopak pokles. Ten istý zosilňovač tak s rôznymi reproduktormi hral výšky inak.
  • Vyšší výstupný odpor vo výškach. Cievka filtra je v sérii s reproduktorom. Jej odpor rastie s frekvenciou, takže zosilňovač horšie „drží“ reproduktor práve tam, kde je výškový menič.
  • Vysokofrekvenčný zvyšok a rušenie. Na výstupe zostával zvyšok spínania, desiatky až stovky milivoltov na stovkách kilohertzov. Nepočuť ho, ale mohol rušiť merací prístroj, rozhlasový príjem alebo nasledujúce zariadenia. Lacné merania potom ukazovali nezmyselné čísla.
  • Skreslenie rastúce s frekvenciou a hlasitosťou, keď spätná väzba nestačila na vysokých tónoch.

Z toho vznikla povesť „trieda D je na subwoofer, nie na hudbu“. Pre časť prvých výrobkov to bola pravda.

Ako merajú dnešné moduly

Zlom priniesli návrhy, ktoré berú spätnú väzbu až za výstupným filtrom. Spätná väzba tak „vidí“ to, čo naozaj ide do reproduktora, a chyby filtra opraví. Výsledok:

  • Hypex (Holandsko): moduly UcD a neskôr NCore od konštruktéra Bruna Putzeysa. Na nich stavia aj FusionAmp, o ktorom je článok Hypex FusionAmp.
  • Purifi (Dánsko): moduly Eigentakt, ktoré navrhli Bruno Putzeys a Lars Risbo. Patria k najlepšie meraným koncovým stupňom vôbec.
  • ICEpower: vzišiel z firmy Bang & Olufsen a jeho moduly sú v mnohých aktívnych reproduktoroch a zosilňovačoch.

Pri dobrých moduloch týchto značiek nezávislé merania ukazujú:

  • skreslenie a šum v pásme bežného počúvania rádovo v tisícinách percenta alebo nižšie, teda hlboko pod hranicou počuteľnosti,
  • frekvenčnú odozvu, ktorá sa s rôznou záťažou v počuteľnom pásme mení len o zlomky dB,
  • výstupný odpor v stotinách ohmu, podobne ako dobrá trieda AB.

Pri meraní treba pred analyzátor dať filter, ktorý odreže zvyšok spínania (napríklad Audio Precision AUX-0025). Bez neho vychádza skreslenie triedy D zbytočne zle.

Neznamená to, že je každá trieda D dobrá. Lacné dosky s čipmi ako TPA3116 alebo TPA3255 od Texas Instruments môžu znieť slušne, ale niektoré majú odozvu závislú od záťaže, viac šumu alebo slabší zdroj. Platí to isté ako pri triede AB: rozhoduje konkrétny návrh a jeho merania, nie písmeno.

Teplo, veľkosť, hmotnosť, cena

AABD
Účinnosť pri plnom výkone20 až 50 %50 až 70 %85 až 95 %
Teplo pri tichom hranímaximálnestrednémalé
Chladičobrovskýstrednýmalý alebo žiadny
Typická hmotnosť 2 × 100 Wvzácne, desiatky kg10 až 20 kg1 až 5 kg
Typický výkondo 2 × 50 Wdo stoviek Wod pár W po tisíce W
Spotreba v pohotovostivysokástrednánízka
Hlavné riziko zlého návrhumálo výkonu, šum zo zdrojaprechodové skreslenieodozva závislá od záťaže, rušenie

Cenovo (orientačne): malý zosilňovač triedy D s čipom TI začína okolo 50 až 150 €. Hotové zosilňovače s modulmi Hypex alebo Purifi stoja zhruba od 500 € po niekoľko tisíc eur. Slušnú triedu AB kúpiš od pár stoviek eur. Trieda A s rozumným výkonom je kvôli chladičom, transformátoru a skrini z princípu drahá, väčšinou tisíce eur.

Ťažký transformátor je pri triede AB a A naozaj potrebný. Trieda D sa často kombinuje so spínaným zdrojom, preto je ľahká. Hmotnosť už teda nie je mierou kvality, len mierou toho, ako zosilňovač zaobchádza s energiou.

Čo je dôležitejšie ako trieda

Ak zosilňovač pracuje v rámci svojich možností, dobre navrhnutá trieda A, AB aj D sú v slepom teste zvyčajne nerozlíšiteľné. Rozdiely, ktoré naozaj počuť, väčšinou vzniknú z týchto vecí:

1. Dosť výkonu

Zosilňovač, ktorý sa preťaží a orezáva špičky, znie zle bez ohľadu na triedu. Špičky hudby sú o 10 až 20 dB nad priemerom, takže rezerva je dôležitá. Výpočet je v článku Koľko wattov potrebuješ.

2. Nízky výstupný odpor

Reproduktor a výstupný odpor zosilňovača tvoria delič napätia. Impedancia reproduktora sa s frekvenciou mení, a tak sa pri vysokom výstupnom odpore mení aj hlasitosť jednotlivých tónov.

Reproduktor má impedanciu od 4 Ω (minimum) po 30 Ω (rezonancia basového meniča).
Zosilňovač s výstupným odporom 0,05 Ω: 4 / 4,05 → −0,11 dB, 30 / 30,05 → −0,01 dB. Rozdiel 0,1 dB, nepočuteľný.
Zosilňovač s výstupným odporom 2 Ω (typické pre niektoré elektrónky): 4 / 6 → −3,5 dB, 30 / 32 → −0,6 dB. Rozdiel asi 3 dB, jasne počuteľná zmena tónovej vyváženosti.

Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo môžu niektoré elektrónkové zosilňovače s tým istým reproduktorom znieť inak. Číslo sa často udáva ako činiteľ tlmenia (damping factor) = 8 Ω / výstupný odpor. Nad zhruba 20 až 50 už ďalšie zvyšovanie prakticky nič nemení.

3. Nízky šum

S citlivými reproduktormi, napríklad s hornami alebo širokopásmovými meničmi s citlivosťou nad 95 dB, môže byť šum zosilňovača počuť ako syčanie z metra. Hľadaj odstup signálu od šumu vztiahnutý na 1 W alebo údaj o šume v mikrovoltoch. Dobrý zosilňovač má šum na výstupe rádovo desiatky mikrovoltov.

4. Stabilita a prúd do skutočnej záťaže

Reproduktor nie je odpor. Má indukčnosť, kapacitu výhybky a impedanciu, ktorá na niektorých frekvenciách klesne pod menovitú hodnotu. Dobrý zosilňovač musí:

  • dodať dosť prúdu do 4 Ω, prípadne aj 3 Ω na minime impedancie,
  • zostať stabilný pri kapacitnej záťaži, napríklad pri elektrostatických reproduktoroch alebo dlhých kábloch,
  • mať frekvenčnú odozvu, ktorá od záťaže nezávisí.

Merania „do 8 Ω odporu“ toto neukážu. Pomôžu merania do 4 Ω, do simulovanej záťaže reproduktora alebo test, či sa výkon pri 4 Ω takmer zdvojnásobí.

Kedy ktoré

  • Chceš najviac muziky za peniaze, málo tepla a malú krabicu: trieda D s dobrým modulom (Hypex, Purifi, ICEpower) alebo kvalitný integrovaný zosilňovač triedy D. Pri dnešných cenách je to rozumná predvolená voľba.
  • Staviaš aktívny reproduktor alebo subwoofer: trieda D. Zosilňovač je zabudovaný v skrini, kde je málo miesta a málo vzduchu na chladenie.
  • Máš alebo kupuješ klasický integrovaný zosilňovač: dobrá trieda AB je úplne v poriadku. Nemusíš ju meniť len kvôli písmenu.
  • Trieda A: ak ťa baví jej jednoduchosť, chceš si ju postaviť, máš citlivé reproduktory a nevadí ti teplo a účet za elektrinu. Je to voľba z lásky ku konštrukcii, nie nevyhnutnosť pre dobrý zvuk.
  • Elektrónky: samostatná téma s vlastnými kompromismi, pozri Elektrónky alebo tranzistory.

Pri každej triede over pred kúpou nezávislé merania: skreslenie pri malom aj veľkom výkone, výkon do 4 Ω, šum a odozvu do rôznej záťaže. Ak chceš vedieť, či rozdiel naozaj počuješ, porovnaj zosilňovače naslepo pri rovnakej hlasitosti, napríklad podľa návodu na stránke slepého testu ABX. Hlasitosť musí byť zladená na desatinu dB, inak hlasnejší vždy „vyhrá“.

Zosilňovač a stavba reproduktora

Pri návrhu reproduktora v Loudsmithe sa trieda zosilňovača prejaví len nepriamo:

  • Pasívny reproduktor: pozri si vypočítanú impedanciu. Ak minimum klesne pod zhruba 3 Ω, potrebuješ zosilňovač, ktorý zvláda nízku záťaž. To platí pre AB aj D. Viac o pasívnych a aktívnych reproduktoroch je v článku Aktívne alebo pasívne.
  • Výpočty v aplikácii predpokladajú zdroj napätia, teda zosilňovač s takmer nulovým výstupným odporom. S elektrónkovým zosilňovačom s odporom 1 až 3 Ω bude skutočná odozva iná, najmä okolo rezonancie basového meniča a výhybky.
  • Aktívny reproduktor: zabudovaný modul triedy D s DSP (napríklad Hypex FusionAmp) ušetrí výhybku aj externý zosilňovač. Každý menič má vlastný kanál, čo zjednoduší aj nároky na výkon.
  • Chladenie v skrini: aj trieda D sa zahrieva. Doska v zadnej stene potrebuje voľný priestor vonku a nemala by byť zakrytá tlmiacim materiálom zvnútra.
  • Meranie: pri meraní reproduktora so spínaným zosilňovačom môže zvyšok spínania rušiť niektoré zvukové karty. Väčšinou to nevadí, ale ak meraš impedanciu cez zvukovú kartu, použi radšej lineárny zosilňovač alebo kartu s dobrým vstupným filtrom.

Na zapamätanie

  1. Písmeno hovorí o teple, nie o zvuku. Trieda určuje, ako výstupné tranzistory pracujú a koľko energie premenia na teplo.
  2. Trieda A hreje najviac práve v tichu. Stereo 2 × 50 W v triede A je celý čas ako malý radiátor.
  3. Zlá povesť triedy D patrí minulosti. Moduly so spätnou väzbou za výstupným filtrom merajú rovnako čisto ako najlepšia trieda AB.
  4. Viac ako písmeno rozhoduje výkon, výstupný odpor, šum a zvládnutie 4 Ω.
  5. Porovnávaj naslepo a pri rovnakej hlasitosti. Inak vždy vyhrá ten hlasnejší.

Pri stavbe reproduktora je dobrou správou, že sa nemusíš viazať na konkrétny zosilňovač. Navrhni v Loudsmithe bedňu s rozumnou impedanciou, ktorá neklesá príliš nízko, a zahrá dobre z akejkoľvek slušnej triedy.

Malý slovník

  • Trieda zosilňovača: spôsob, akým pracujú výstupné tranzistory alebo elektrónky.
  • Kľudový prúd (bias): prúd, ktorý tečie výstupnými prvkami aj v tichu.
  • Účinnosť: koľko percent odobratého výkonu ide do reproduktora. Zvyšok je teplo.
  • Prechodové skreslenie: schod vo vlne pri odovzdávaní práce medzi tranzistormi v triede B.
  • Dvojčinné zapojenie (push-pull): dva výstupné prvky pracujú proti sebe, jeden na kladnú, druhý na zápornú polovicu.
  • PWM: šírková modulácia impulzov. Informácia je ukrytá v šírke impulzov.
  • Výstupný filter: cievka a kondenzátor za triedou D, ktoré odstránia spínanie.
  • Spätná väzba: časť výstupu sa vracia na vstup a zosilňovač opravuje svoje chyby.
  • Výstupný odpor: vnútorný odpor zosilňovača, ktorý je v sérii s reproduktorom.
  • Činiteľ tlmenia: menovitá impedancia reproduktora delená výstupným odporom zosilňovača.
  • MOSFET: typ tranzistora, ktorý vie veľmi rýchlo spínať. Základ dnešných zosilňovačov triedy D.

Zdroje: D. Self, Audio Power Amplifier Design (Focal Press/Routledge, viac vydaní); B. Cordell, Designing Audio Power Amplifiers (McGraw-Hill 2011, 2. vyd. Routledge 2019); J. Linsley Hood, Simple Class A Amplifier (Wireless World 1969); B. Putzeys, Simple Self-Oscillating Class D Amplifier with Full Output Filter Control (AES Convention 2005); K. Nielsen, Audio Power Amplifier Techniques with Energy Efficient Power Conversion (dizertácia, DTU 1998); technické listy Hypex, Purifi, ICEpower a Texas Instruments. Výpočty účinnosti, tepla a výstupného odporu sú vlastné, krivka triedy D je typický model.

Bezplatné nástroje: Plánovač izby · Meranie reproduktora · Slepý test ABX