Elektronika
Koľko wattov naozaj treba?
Stručne: Watty sú drahý spôsob, ako získať hlasitosť. Dvojnásobný výkon pridá len 3 dB, ktoré ucho vníma ako malý krok. Aby hudba znela dvakrát hlasnejšie, treba desaťkrát viac wattov. Oveľa viac rozhoduje citlivosť reproduktora: rozdiel 10 dB v citlivosti je ako desaťnásobok výkonu zosilňovača. Pri bežnom počúvaní doma ide do reproduktorov v priemere zlomok wattu až pár wattov. Výkon potrebuješ hlavne na špičky, ktoré sú v hudbe o 10 až 20 dB vyššie ako priemer. Reproduktory väčšinou nezničí „príliš veľa wattov“, ale zosilňovač, ktorý sa preťaží a orezáva signál. Pri porovnávaní čísel ver len trvalému výkonu (RMS) pri udanom skreslení a záťaži, nie PMPO.
Obsah článku:
- Watty a hlasitosť: prečo 3 dB a 10 dB
- Citlivosť reproduktora a pasca 4 Ω
- Vzdialenosť a miestnosť
- Dva reproduktory namiesto jedného
- Priemer a špičky: rezerva v hudbe
- Výpočet: 85 dB v troch metroch
- Tabuľka: citlivosť a potrebný výkon
- Čo naozaj ničí výškové meniče
- Marketingové watty: PMPO, špičkový a RMS výkon
- Koľko reproduktor znesie
- Kedy ktoré: praktické odporúčanie
- Na zapamätanie
- Malý slovník
Watty a hlasitosť: prečo 3 dB a 10 dB
Ucho nevníma hlasitosť lineárne. Keby sme ju vnímali ako váhu na kuchynskej váhe, dvojnásobok wattov by znel dvakrát hlasnejšie. Ucho však funguje skôr ako pravítko s logaritmickou stupnicou: dôležitý je pomer, nie rozdiel. Preto sa hlasitosť udáva v decibeloch (dB).
Zmena úrovne v dB = 10 · log10(P2 / P1)
2× výkon = +3 dB, 4× výkon = +6 dB, 10× výkon = +10 dB, 100× výkon = +20 dB.
Čo to znamená pre ucho:
- 1 dB je zhruba najmenší rozdiel, ktorý počuješ pri priamom porovnaní, a to ešte len na ustálenom zvuku.
- 3 dB je jasne počuteľný, ale skromný krok. Ako keby si otočil gombíkom hlasitosti o kúsok.
- 10 dB vnímame zhruba ako dvakrát hlasnejšie. Toto pravidlo pochádza z psychoakustických meraní (Stevens, škála sónov) a v praxi dobre sedí pre stredné frekvencie a bežné hlasitosti.
Z toho vyplýva nepríjemná vec: zosilňovač 100 W namiesto 50 W ti dá len +3 dB. Aby hudba znela dvakrát hlasnejšie ako s 50 W, potreboval by si 500 W. A to pri rovnakých reproduktoroch, ktoré by takú hlasitosť možno ani nezniesli.
Citlivosť reproduktora a pasca 4 Ω
Citlivosť hovorí, aký hlasný je reproduktor pri danom vstupe, meraný 1 meter pred ním. Bežné hodnoty:
- malé regálové reproduktory: 82 až 86 dB,
- bežné stĺpové reproduktory: 86 až 90 dB,
- citlivé konštrukcie, širokopásmové meniče a hornové reproduktory: 92 až 100 dB a viac.
Rozdiel 10 dB v citlivosti je rovnaký ako desaťnásobok výkonu. Reproduktor s 94 dB hrá s 10 W rovnako nahlas ako reproduktor s 84 dB so 100 W. Preto je citlivosť pri výbere zosilňovača dôležitejšia než samotné watty.
Dva spôsoby, ako citlivosť napísať
Výrobcovia ju udávajú dvoma spôsobmi a vyzerajú skoro rovnako:
- dB / 1 W / 1 m: hlasitosť pri výkone 1 W.
- dB / 2,83 V / 1 m: hlasitosť pri napätí 2,83 V. Pri 8 Ω je to presne 1 W (2,83² / 8 = 1 W).
Pri reproduktore s impedanciou 8 Ω sú obe čísla rovnaké. Pri 4 Ω však 2,83 V znamená 2,83² / 4 = 2 W. Reproduktor teda dostal dvojnásobný výkon a číslo je o 3 dB vyššie. Štvorohmový reproduktor s udávanými „90 dB / 2,83 V“ má len 87 dB na 1 W.
Pasca 4 Ω: ak je reproduktor 4 Ω a citlivosť je udaná na 2,83 V, pri výpočte potrebného výkonu odpočítaj 3 dB. Nie je to podvod, len dva rôzne pohľady. Napätie je pre dnešné zosilňovače prirodzenejšie, lebo sa správajú ako zdroj napätia. Ale výkon, ktorý musí zosilňovač dodať, je pri 4 Ω dvojnásobný.
Dobrý zosilňovač dodá do 4 Ω takmer dvojnásobok výkonu ako do 8 Ω, ak má dostatočný zdroj a koncové tranzistory. Slabšie zosilňovače pri 4 Ω skôr narazia na prúdové obmedzenie alebo sa prehrejú. Pozri sa, či výrobca udáva výkon aj pre 4 Ω.
Ak si reproduktor navrhuješ sám, citlivosť meniča nájdeš v jeho katalógovom liste (pozri Ako čítať údaje meniča). Pozor, citlivosť hotovej bedne je často nižšia: výhybka musí zladiť basový a výškový menič, a tak sa celok riadi tým menej citlivým. Loudsmith ukáže výslednú odozvu, z ktorej skutočnú citlivosť vyčítaš.
Vzdialenosť a miestnosť
Citlivosť platí pre 1 meter. Ty však sedíš ďalej. Vo voľnom priestore, napríklad vonku na lúke, platí jednoduché pravidlo: každé zdvojnásobenie vzdialenosti uberie 6 dB.
Pokles vo voľnom poli = 20 · log10(r / 1 m)
2 m: −6 dB, 3 m: −9,5 dB, 4 m: −12 dB, 8 m: −18 dB.
V miestnosti to tak strmé nie je. Zvuk sa odráža od stien, stropu a podlahy a tieto odrazy sa pripočítajú k priamemu zvuku. V bežnej obývačke preto úroveň so vzdialenosťou klesá pomalšie, často len o 3 až 4 dB na zdvojnásobenie. Na basoch miestnosť navyše pridáva (takzvaný room gain), ale nerovnomerne, s výraznými vrcholmi a dierami. Viac v článku Miestnosť hrá s tebou a v plánovači miestnosti.
V nasledujúcich výpočtoch počítam s voľným poľom. Je to opatrný odhad: v skutočnej izbe ti vyjde o pár dB viac, teda rezerva navyše.
Dva reproduktory namiesto jedného
V stereu hrajú dva reproduktory. Ich zvuky sa sčítajú, ale ako, to závisí od frekvencie:
- Na stredných a vysokých frekvenciách sa zvuky z dvoch reproduktorov v mieste poslucháča sčítajú skôr náhodne, raz v súfáze, raz proti sebe. V priemere to dá +3 dB, rovnako ako dvojnásobný výkon.
- Na nízkych frekvenciách, kde je vlnová dĺžka oveľa väčšia ako rozdiel vzdialeností, sa signál z oboch reproduktorov sčíta v súfáze. Dvojnásobný akustický tlak znamená +6 dB. Platí to pre signál, ktorý je v oboch kanáloch rovnaký, napríklad bas, spev a sólo v strede.
Pre výpočet beriem opatrnejších +3 dB. Každý reproduktor teda musí sám zahrať o 3 dB menej, ako chceš počuť spolu.
Priemer a špičky: rezerva v hudbe
Hudba nie je rovnomerný tón. Bubon, úder na klavír alebo trúbka vyskočia nad priemernú úroveň na zlomok sekundy. Pomer medzi špičkou a priemerom (presnejšie efektívnou hodnotou, RMS) sa volá crest faktor.
| Signál | Crest faktor, orientačne |
|---|---|
| Čistý sínusový tón | 3 dB |
| Silne komprimovaný moderný pop, rock | 8 až 12 dB |
| Jazz, akustická hudba, staršie nahrávky | 12 až 18 dB |
| Klasika, filmový zvuk, živé bicie | 18 až 25 dB |
Zosilňovač musí zvládnuť špičku, nie priemer. Ak chceš priemer 85 dB a špičky o 20 dB vyššie, zosilňovač musí na okamih dodať výkon pre 105 dB. Rozdiel 20 dB je stonásobok výkonu: keď v priemere tečie 1 W, špička potrebuje 100 W.
Tieto čísla nie sú vymyslené. Kino sa kalibruje tak, že referenčná úroveň je 85 dB na kanál a zvukový systém má nad ňou rezervu 20 dB, teda špičky 105 dB. Štúdiá pracujú s podobnou rezervou (napríklad systém K-20 od Boba Katza). Pre domáce počúvanie je 85 dB už dosť hlasno. Väčšina ľudí počúva v priemere okolo 70 až 80 dB.
Výpočet: 85 dB v troch metroch
Teraz to dáme dokopy. Zadanie:
- priemerná hlasitosť na mieste poslucháča 85 dB,
- rezerva na špičky 20 dB, teda špičky 105 dB,
- vzdialenosť 3 m, voľné pole (−9,5 dB),
- dva reproduktory (+3 dB),
- tri reproduktory s citlivosťou 84, 88 a 95 dB / 1 W / 1 m.
Krok za krokom
- Každý reproduktor musí v 3 m zahrať 105 − 3 = 102 dB.
- V 1 m to znamená 102 + 9,5 = 111,5 dB.
- Koľko dB treba pridať nad citlivosť: 111,5 − citlivosť.
- Výkon = 10(rozdiel / 10) W.
| Citlivosť | Treba pridať | Špičkový výkon | Priemerný výkon (o 20 dB menej) |
|---|---|---|---|
| 84 dB | 27,5 dB | asi 570 W | asi 5,7 W |
| 88 dB | 23,5 dB | asi 225 W | asi 2,3 W |
| 95 dB | 16,5 dB | asi 45 W | asi 0,45 W |
Všimni si dve veci. Po prvé, priemerný výkon je smiešne malý: aj pri hlasnom počúvaní ide do reproduktora pár wattov. Po druhé, špičkový výkon je pre málo citlivé reproduktory obrovský. 570 W na kanál pre malé regálovky s 84 dB je viac, ako väčšina takých reproduktorov znesie, a nie je to chyba zosilňovača. Takéto reproduktory jednoducho nie sú stavané na 105 dB v troch metroch.
Ak sa uspokojíš so špičkami 100 dB (priemer 80 dB, stále hlasno), výkon klesne na tretinu: 180, 71 a 14 W. A v skutočnej izbe, kde úroveň so vzdialenosťou klesá pomalšie, často vystačíš zhruba s polovicou.
Tabuľka: citlivosť a potrebný výkon
Pre rýchly odhad: špičkový výkon na kanál pri vzdialenosti 3 m, dvoch reproduktoroch a voľnom poli, pre tri hlasitosti. Priemer je vždy o 20 dB nižší ako špička. Citlivosť je na 1 W (pri 4 Ω a údaji na 2,83 V najprv odpočítaj 3 dB).
| Citlivosť | Špičky 95 dB (priemer 75 dB) | Špičky 100 dB (priemer 80 dB) | Špičky 105 dB (priemer 85 dB) |
|---|---|---|---|
| 82 dB | 90 W | 285 W | 900 W |
| 85 dB | 45 W | 143 W | 450 W |
| 88 dB | 23 W | 71 W | 225 W |
| 91 dB | 11 W | 36 W | 113 W |
| 94 dB | 6 W | 18 W | 57 W |
| 97 dB | 3 W | 9 W | 28 W |
| 100 dB | 1,4 W | 5 W | 14 W |
Z tabuľky je vidieť, prečo milovníci elektrónkových zosilňovačov s 8 W na kanál siahajú po citlivých reproduktoroch s 95 dB a viac. S takými im 8 W naozaj stačí. Viac v článku Elektrónky alebo tranzistory.
Čo naozaj ničí výškové meniče
Rozšírená rada znie: „Nedávaj na reproduktor silnejší zosilňovač, lebo ho zničíš.“ V skutočnosti sú reproduktory častejšie zničené slabým zosilňovačom, ktorý hrá nad svoje možnosti.
Ako vzniká orezávanie
Každý zosilňovač má strop: výstupné napätie nemôže prekročiť napätie jeho zdroja. Keď ho chceš zosilniť viac, vrcholy vlny sa orežú naplocho. Sínusová vlna sa začne podobať na obdĺžnik. To má dva následky:
- Vzniknú vyššie harmonické. Ostré hrany obdĺžnika obsahujú veľa energie na vysokých frekvenciách. Tá ide cez výhybku rovno do výškového meniča, ktorý je stavaný len na zlomok výkonu basového meniča. Bežný výškový menič znesie trvalo len niekoľko wattov.
- Stúpne priemerný výkon. Orezaný signál má menší crest faktor, priemer sa priblíži k špičke. Úplne orezaný obdĺžnik nesie dvojnásobok výkonu sínusu s rovnakou špičkou. Zosilňovač „50 W“ tak môže do reproduktora poslať trvalo aj okolo 100 W.
Cievka výškového meniča sa prehreje a prepáli. Zvonku to nevyzerá dramaticky: jedného dňa výšky jednoducho chýbajú.
Ale aj veľký zosilňovač môže uškodiť
Fér je povedať aj druhú stranu. Silný zosilňovač, ktorý neorezáva, môže reproduktor zničiť tiež, ak ho vytočíš naplno. Výkon nad tepelnú alebo mechanickú hranicu meniča škodí, aj keď je čistý. Rozdiel je v tom, že čisté preťaženie zvyčajne počuješ: bas začne búchať, zvuk tvrdne. Orezávanie pri dynamickej hudbe počuť ťažšie, kým nie je neskoro.
Praktické pravidlo: zosilňovač s rezervou, ktorý nikdy neorezáva, je pre reproduktor bezpečnejší ako slabý zosilňovač na maxime. Ak počuješ, že zvuk tvrdne a skresľuje, stíš. Nie je to „málo wattov“, je to signál, že sa niečo blíži k hranici.
Ako zosilňovač orezáva, závisí aj od jeho konštrukcie. Elektrónkové zosilňovače orezávajú mäkšie, triedy D často veľmi ostro a niektoré majú obmedzovač. Viac v článku Triedy zosilňovačov.
Marketingové watty: PMPO, špičkový a RMS výkon
Na krabici prenosného reproduktora nájdeš „1000 W“, na kvalitnom zosilňovači „2 × 50 W“. Prvé číslo je často menej pravdivé ako druhé.
| Označenie | Čo znamená | Dá sa mu veriť? |
|---|---|---|
| RMS, trvalý výkon (continuous) | výkon, ktorý zosilňovač dodá trvalo do udanej záťaže pri udanom skreslení a pásme | áno, ak sú uvedené podmienky |
| Špičkový (peak) | krátkodobý vrchol, často len dvojnásobok trvalého | orientačne |
| Hudobný výkon, „max“ | krátkodobý výkon pri tóne, než zdroj poklesne | málo |
| PMPO | bez záväznej normy, číslo si výrobca vyberie | nie |
Dobrý údaj vyzerá napríklad takto: 2 × 50 W do 8 Ω, 20 Hz až 20 kHz, THD 0,1 %, oba kanály vybudené. Každá podmienka má zmysel. „Oba kanály“ znamená, že zdroj utiahne oba naraz. „20 Hz až 20 kHz“ znamená, že výkon platí aj na basoch, kde to býva najťažšie. „THD 1 %“ alebo „10 %“ už znamená začiatok orezávania; pri 10 % THD vyjde číslo o desiatky percent vyššie.
Mimochodom, „RMS watt“ je fyzikálne nepresný názov. Správne ide o priemerný výkon počítaný z efektívneho (RMS) napätia. V praxi to však všetci chápu ako trvalý výkon a to stačí.
Koľko reproduktor znesie
Aj údaj o zaťažiteľnosti reproduktora treba čítať opatrne. Reproduktor má dve rôzne hranice:
Tepelná hranica
Väčšina výkonu, ktorý do reproduktora pustíš, sa zmení na teplo v kmitacej cievke. Len zlomok percenta až pár percent sa zmení na zvuk. Cievka sa zohrieva a pri dlhom hlasnom hraní ju môže lepidlo alebo izolácia neuniesť. Udávaný trvalý výkon (RMS, často podľa normy IEC 60268-5 alebo AES2) sa meria šumom s hudbe podobným spektrom počas hodín. Hovorí teda o dlhodobom priemere, nie o krátkych špičkách, ktoré reproduktor znesie väčšie.
S teplom súvisí aj tepelná kompresia: horúca cievka má vyšší odpor, menej prúdu, a reproduktor hrá tichšie, ako by mal. Pri hlasnom hraní to môže byť pár dB.
Mechanická hranica: výchylka
Na basoch sa membrána hýbe veľa. Každá oktáva nižšie pri rovnakej hlasitosti chce štvornásobnú výchylku. Keď membrána prekročí lineárny zdvih (Xmax), skreslenie prudko stúpa. Pri ešte väčšej výchylke narazí cievka na dno magnetu alebo sa poškodí závesy. Táto hranica môže prísť dávno pred tepelnou, napríklad pri malom basovom meniči a hlbokom base.
Typ skrine tu veľa mení. V bassreflexe port pod svojím ladením prestane membránu brzdiť a tá sa rozkmitá. Preto sa pod ladením hodí filter, ktorý najhlbšie basy obmedzí (pozri Bassreflex a Uzavretá skriňa).
Pri návrhu skrine v Loudsmithe uvidíš, kde je to pri tvojom meniči a skrini ešte v poriadku: kde podľa údajov meniča narazí na hranicu výchylky a akú najvyššiu hlasitosť z neho môžeš na basoch čakať. Je to lepší ukazovateľ ako číslo wattov na štítku, lebo zohľadňuje frekvenciu.
Ako zladiť zosilňovač s reproduktorom
- Bežné odporúčanie, hlavne v profesionálnom ozvučení: zosilňovač s trvalým výkonom zhruba 1 až 2× väčším ako trvalá zaťažiteľnosť reproduktora. Rezerva zaistí, že zosilňovač neorezáva, a ty sa staráš o to, aby si nevytáčal naplno.
- Slabší zosilňovač nie je chyba, ak ho nebudeš preťažovať. Pri citlivých reproduktoroch a tichom počúvaní 20 až 30 W bohato stačí.
- Pri vlastnej bedne s výhybkou platí, že výškový menič chránia predovšetkým kondenzátor vo výhybke a rozumný delič. Nízka deliaca frekvencia blízko rezonancie výškového meniča zvyšuje jeho záťaž. Viac v článku Vzorce pre reproskrine a v manuáli.
Kedy ktoré: praktické odporúčanie
| Situácia | Rozumný trvalý výkon na kanál |
|---|---|
| Malá izba, do 2,5 m, citlivosť 88 až 92 dB, bežná hlasitosť | 20 až 50 W |
| Obývačka, 3 m, citlivosť 85 až 88 dB, občas nahlas | 80 až 200 W |
| Malé regálovky s 82 až 85 dB, chceš hlasno | 150 W a viac, ale skôr narazíš na hranice reproduktora |
| Citlivé reproduktory 95 dB a viac | 5 až 30 W, aj elektrónky |
| Veľká miestnosť, 4 až 5 m, kino, živé bicie | 200 W a viac alebo citlivejšie reproduktory |
- Chceš hlasnejšie? Najprv zvýš citlivosť (iné reproduktory) alebo si sadni bližšie. 3 dB z citlivosti je zadarmo, 3 dB zo zosilňovača stojí dvojnásobok wattov.
- Porovnávaš zosilňovače? Rozdiel 50 a 80 W je len 2 dB. Rozhodni sa radšej podľa kvality, vstupov a toho, ako zvládne 4 Ω.
- Chceš porovnať dva zosilňovače poslechom? Najprv vyrovnaj hlasitosť s presnosťou na 0,5 dB, inak vyhrá ten hlasnejší. Pomôže slepý ABX test.
- Navrhuješ vlastnú bednu? Citlivosť meniča a typ skrine ovplyvnia potrebný výkon viac než čokoľvek iné. Pri aktívnej konštrukcii s DSP máš každý menič na vlastnom zosilňovači a môžeš nastaviť obmedzovače (pozri Aktívne alebo pasívne).
Na zapamätanie
- Dvojnásobok wattov = +3 dB. To je len malý krok hlasitosti. Dvakrát hlasnejšie znie až desaťnásobok.
- Citlivosť je lacnejšia ako watty. Reproduktor o 6 dB citlivejší ušetrí štyri pätiny výkonu zosilňovača.
- Doma ide do reproduktora v priemere pár wattov. Veľký výkon potrebuješ len na krátke špičky.
- Reproduktory ničí orezávanie, nie rezerva. Silnejší zosilňovač, ktorý nevytáčaš naplno, je bezpečnejší ako slabý na maxime.
- Ver len trvalému výkonu s podmienkami. PMPO a „max“ čísla nič nehovoria.
Ak si staviaš vlastné reproduktory, najväčšiu páku máš v rukách ty: výber meniča a skrine rozhodne o citlivosti aj o tom, koľko basov znesie. V Loudsmithe si to vyskúšaš zadarmo ešte pred kúpou prvého dielu: zmeníš menič alebo skriňu a hneď vidíš citlivosť, výchylku aj najvyššiu hlasitosť.
Malý slovník
- Decibel (dB): logaritmická jednotka pomeru. +3 dB je dvojnásobný výkon, +10 dB desaťnásobný.
- Citlivosť: hlasitosť reproduktora 1 m pred ním pri 1 W alebo 2,83 V.
- Impedancia: „odpor“ reproduktora pre striedavý prúd, bežne 4 alebo 8 Ω, mení sa s frekvenciou.
- Crest faktor: pomer špičky a efektívnej hodnoty signálu, v dB.
- Rezerva (headroom): o koľko dB nad priemernou úrovňou ešte systém zahrá bez skreslenia.
- Orezávanie (clipping): zosilňovač dosiahne strop napätia a vrcholy vlny zrežú naplocho.
- RMS výkon: trvalý výkon pri udaných podmienkach.
- PMPO: marketingové číslo bez záväznej normy.
- Xmax: lineárny zdvih membrány, do ktorého je skreslenie ešte nízke.
- Tepelná kompresia: pokles hlasitosti, keď sa kmitacia cievka zohreje.
Zdroje: S. S. Stevens, On the Psychophysical Law (Psychological Review 1957); F. Toole, Sound Reproduction: The Acoustics and Psychoacoustics of Loudspeakers and Rooms (3. vyd., Routledge 2017); B. Katz, An Integrated Approach to Metering, Monitoring, and Leveling Practices (JAES 2000); SMPTE RP 200 (referenčná úroveň v kine); normy IEC 60268-5 a AES2 (zaťažiteľnosť a údaje reproduktorov); FTC, Amplifier Rule, 16 CFR Part 432 (udávanie výkonu zosilňovačov v USA). Výpočty výkonu sú vlastné.
Bezplatné nástroje: Plánovač izby · Meranie reproduktora · Slepý test ABX